Horné menu:
Čo sa deje
Archív 2010
......................................................
Austrálske reporty – Corowa 2010/2011
19.12.2010
Posledný deň
Je nedeľa náš posledný deň v Corowe, tak samozrejme vonku už druhý
deň pršía je zima. Predvčerom sme si dali ešte jednu päťstovku FAI
triangel na rozlúčku a bola to dosť tvrdá práca, pretože fučal vietor
o sile 13m/s. Ako tréning to však bol viac ako uspokojivý let. Stupákov
bolo dostatok, aj kumulov, výška základní do 2500m. Prvé dve ramená boli
viacmenej proti vetru, takže trvali nekonečne dlho, zato posledné rameno po
vetre v dĺžke cca 180km som ja osobne preletel na tri stupáky. DUO i AL
obleteli celú trať, Jozefa však veľmi znervóznel zaseknutý muchenputzer na
krídle a otočil to domov ešte asi 30km pred druhým otočným bodom.
Včera Francesco usporiadal malý večierok pri príležitosti desiatej sezóny
tunajšieho centra, i my sme sa tam zastavili. Jozef bol vo svojom živle a
pesvedčil snáď väšinu prítomných majiteľov vetroňov, aby si prišli do
Prievidze niečo dať opraviť, alebo urobiť plchtársku dovolenku. Veď
uvidíme. My sme potom na moteli s veľmi priateľskými domácimi
večierkovali do neskorých nočných hodín a Jozef bol opäť za hlavnú
hviezdu. S objemom vypitého vína mu úmerne rástla aj anglická slovná
zásoba, takže sa v praxi opäť ukázala hĺbka už legendárnej Ľuborovej
vety:„Keď vieš anglicky, svet je gombička!“ Dnes to tu teda zabalíme a
skoro ráno odlietame do Melbourne, kde urobíme nejaké vianočné nákupy a
potom v utorok večer hurá na štrnásťhodinový výlet v B777 do Dubaja a
následne pár hodiniek do Viedne. 22.12. večer sme doma. Čo sa týka
celkového hodnotenia nášho pobytu, ukázalo sa, že i v Austrálii si
počasie robí čo chce a nám sa veru neukázalo v tej plnej plachtárskej
sile. Leteli sme AE jedenásťkrát,AL desaťkrát, DUO deväťkrát, nalietali
sme spolu 163 hodín, 12900 kilometrov a najvzdialenejší otočný bod bol
288km. Asi sme všetci očakávali trochu viac, avšak i tak to bol príjemný
mesačný relax. Druhej našej skupine želáme, aby január bol štedrejší na
letové dni i kvalitu počasia.
Ľuboš
.................................................................
15.12.2010
Termický let okolo letiska
Dnes ráno opäť krásne jasno, o 8,00hod sme počuli Francescov eroplán ako stúpa, aby mal na brífing k dispozícii teplotný výstup, tak sme predpokladali, že počasie bude gradovať. Na letisku sme boli pol hodinku pred brífingom aby boli lietadlá po jeho skončení pripravené len zapnúť za auto a na štart. Na oblohe sa medzitým už začali tvoriť šmuhy vysokej oblačnosti a na západe v diaľke bolo badať akoby hranu frontálneho sytému. Na brífingu Francesco objasnil, že sa sem nasúva tlaková níž, ale ešte sme verili, že niečo uletíme, pretože Jozef hovoril o nevyspytateľnosti tunajšieho počasia.Na štart sa postavilo len sedem vetroňov, z toho skutočne odletelo päť. My sme boli medzi nimi. Ďalej to už malo rýchly spád. Po vypnutí slabučké stúpania k tomu silný vietor a rýchlo sa približujúce mraky s dažďom. Vtedy sme si už i sami robili srandičky, že to dnes bude len k prasačej farme a späť. Nakoniec to bolo po prvý kopček necelých 50km km od Corowy. No a čo. Prišli sme sem predsa lietať a leteli sme. Len pre zaujímavosť na večeru nám Gabika pripravila skutočne výborné krevetky a lososa.
Včera:
Ráno po brífingu sa všetci rozhýbavali len veľmi pomaly, ale pretože aj Francesco ťahal svoju ASH 31 na dráhu šípili sme niečo zaujímavé. Odštartoval som ako prvý vlek toho dňa, za mnou Jozef a o chvíľu i DUO. Obloha sa sľubne začala plniť kumulmi, tak som vyrazil na trať z predošlého dňa FAI 750km. Stúpania už boli dosť silné, okolo 3m/s a základne 1500m a dalo sa letieť pekne rovno pod mrakmi. Mal som už 20 km náskok pred ostatnými z nášho tímu, ale rozhodol som sa, že ich počkám a poletíme spolu, pretože predsa len nemám až také skúsenosti s tunajším lietaním. potom to už bola paráda, teda aspoň pre nás s AE. Tomáš vyložene nemal svoj deň. Nechcelo mu to stúpať, ani kĺzať, tam kde sme my stúpali 3,5 m/s on ledva 1,5 a na preskokoch padal ako dobre nabrúsená sekera. Stále bol niekde dolu, ale keďže sme si povedali, že poletíme spolu s Jozefom sme ho čakali aj za cenu otvorených bŕzd v štvormetrových stupákoch. Takto to šlo v podstate celý deň, užili sme si kopec srandy, lebo Tomáš v totálnom zúfalstve vyúpšťal do rádia hotové perly. Základne sa medzičasom zdvihli do 2500m, prvý otočák bez problémov, ale ako sme sa približovli k prvej tretine druhého ramena obloha smerom na Hay bola už úplne zatiahnutá a slnko bolo vidieť až asi 70km za úplnou tmou. Rozhodli sme teda o skrečovaní deklarovanej úlohy a nepokračovaní k druhému otočnému bodu, ale zmenou kurzu letieť na Temoru, pretože tým smerom to bola stále Austrália. Leteli sme až po päťstý kilometer a potom opäť otočka a domov. Počas návratu do Corowy nás ešte dvakrát stretla úplná tma pod zatiahnutou oblohou. Prvýkrát pri Waga Waga, kde sme dočahovali rozpadávajúce sa mraky po tridsaťkilometrovom kĺzaní a neskôr ešte asi 50km od cieľa, lebo sme nechceli ešte pristávať, ale letieť ďalej. Tomáša však pri Corove definitívne dorazilo, keď sme my s Jozefom vytočili do 2000 m a on sa placatil v 500m a musel na pristátie. Ja som ešte pokračoval smerom na Benallu, dostal som sa po 40 km tak akurát na doklz. Jožko to ešte potiahol na 50-ty a dokĺzaval s prstom na vysúvaní motora. Večer sme ešte v dobrom udelili cenu „kotva dňa“ Tomášovi a mohli sme hodnotiť. Konečne nám Austrália ukázala čo je vlastne zač. Dne už verím, že pri ešte trochu lepšom počasí a včasnom štarte by mohol tú tisícku uletieť aj taký rekreačný pilot ako ja. Nateraz to však bolo „len“ AE=798km, AL=772km a DUO=709km.
Ľuboš.
......................................................
13.12.2010
Deklarovali sme 750
Na brífingu Francesco zase niečo splietal o plachtárskom raji v Corowe, tak me sa nechali uniesť a naplánovali sme FAI trojuholník 750km Burcher, Hay. Ja som odštartoval ako prvý o 10,30 hod. a Jozef hneď za mnou. Žiaľ Tomáš s Gabikou si dnes museli vypiť svoj pohár horkosti, pretože sa im podarilo odlomiť pánt na kabíne DUO tesne pred štartom, museli teda zostať na zemi a venovať sa jeho oprave. Odlet sme s Jozefom absolvovali z 1000m, on až na druhý pokus, lebo tesne pred páskou zrovna niečo prestavoval a minul ju o nejakých 20m. Spočiatku to vyzeralo s našou naplánovaou traťou veľmi optimisticky, kumuly začali naskakovať ako divé a čo je najdôležitejšie v pomerne skorú hodinu už boli stúpania do troch metrov a dostup do 1600. Pokračovali sme teda spolu, časom asi 100km od Corowy síce kumuly takmer úplne vymizli, ale stúpania boli i tak dosť silné. Trvalo to však pomerne krátko a na 170 kilometri od Corowy sme dospeli k rozhodnutiu, že ďalej už si netrúfame a otočili sme na Deniliquin. Vtedy sa už na oblohe rozťahovali „cáry“ vysokej oblačnosti a stúpania sa lovili len veľmi obtiažne. Postupovali sme pozdĺž nejakej rieky, ponad ktorú sa tvorili aspoň nejaké vatičky, inak všade naokolo kumuly vymizli. Nakoniec i Deniliquin nebol pre nás dosiahnuteľný a volili sme návrat domov v podmienkach, akoby už bolo osem hodín večer. Len sme sa tmolili a snorili po stúpaniach, ktoré boli slabé. Nakoniec bolo radostné, že sme vôbec doleteli s výsledkom 522km. Určite, keby sme sa trochu viac potrápili to mohlo byť aj lepšie, my tu však trávime dovolenku a na tej predsa trápenie nie je vhodné. V moteli nás potom vďačne prijal bazén s príemnou teplotou vody, potom nejaký malý steak, dezert a môžeme ísť spať.
Ľuboš
......................................................................................
12.12.2010
Letí iba AE
Dnes ráno, len čo sme vykukli z dverí bolo jasné, že vietor oproti minulým dňom ešte zosilnel a to nám nedávalo príliž optimistické vyhliadky na poriadny prelet. Teplomer hlásil len 13°C a veruže chlad na letisku bol citeľný. Francesco zase niečo hovoril o plachtárskom raji, ale po brífingu sa veru nikto nechystal na dráhu. My sme si vetrone pripravili a skúsili sme počkať či vietor aspoň trochu neustane. Medzitým nám bolo treba urobiť nákup, pretože dens večer chystáme barbecue a pozvaní sú i domáci Anne s Petrom spolu s našim vlekárskym manželským párom z Holandska. Po návrate na letisko sme to s Tomášom a Gabikou definitívne zabalili, lebo vietor fučal 40km/h zo západu iba Jozef, ako správny bojovník to nevzdal a naplánoval si nejakú tristovočku. Po vypnutí síce hovoril, že je to len pre samovrahov a stúpaky také rozfúkané, že mu ide polámať krídla, ale jemu to očividne robí dobre. Zatiaľ stále letí, otočil Sheparton a mieri k Jerilderie, keď pristane, možno sa podelí o svoje dojmy.
Po pristátí: „Prvých dvadsať minút letu som si hovoril, čo tu vôbec robíš, vyvaľ brzdy a choď dolu. Popri tom som si poriadne dotiahol pásy, lebo ma išlo vyhodiť z kabíny. Postupne sa to však ukľudnilo a pod základňami to išlo pekne po austrálsky. Nakoniec bolo aspoň 350km a keďže som Gabike sľúbil, že o 17,00 pristanem, tak som to aj dodržal. Ešte keby ma LX okrem iných údajov upozornil aj na to, že pred pristátím je treba vypustiť vodu, bolo by to úplne tip-top!“
Čo sa týka včerajšieho, zatiaľ nášho najdlhšieho tohtoročného letu, bolo to podobné ako deň predtým, len s tým rozdielom, že sme štartovali o dve hodiny skôr. Naplánovali sme si päťstovku trojuholník Temora, Grifith, ktorú sme ešte potom natiahli o pár kilometrov. Vietor fúkal počas celého dňa zo západu o sile cca 35m/s, základne boli vo výške cca 1700m len k večeru sa zdvihli na necelých 2000 a stúpania boli od jedného do 3,5 m/s. V úvode sme leteli spoločne a šlo to celkom dobre, samozrejme keď zohľadníme vietor. Po prvej otočke som sa po dotočení vybral mierne vpravo oproti AE a DUO, pretože sa mi zdalo, že je to tadiaľ lepšie. Ukázalo sa že naozaj bolo, DUO i AE totiž pred Grifithom padali ako hodené sekery až do 500m. Jozef to bral samozrejme s kľudom, u Tomáša i cez rádio však bolo cítiť, že sa od jedu šklbe v popruhoch. Už, už chcel otvárať motor, našťastie to zabralo a obaja opäť vystúpali až po základňu. Pri Grifite som sa i ja chvíľu motal, pretože je tam všade naokolo všetko zelené a stúpaní nebolo, ale po jeho otočení som opäť bez problémov letel v predu až do Corowy. Času bolo dostatok, tak sme leteli ešte ďalej smerom na Benalu a potom mierne proti vetru k Yarawonge a domov. Celkový sumár: AE 690km, DUO 681km a AL 669km. Keby sme sa ešte trochu posnažili mohlo byť 700, ale nestalo sa. Aj tak sme po viac ako 8,5 hodinvej šichte boli poriadne narobení.
Ľuboš
.....................................................
10.12.2010
Podľa Francesca začína raj
A už by naozaj bolo načase, pretože v utorok a stredu tu panovalo
počasie ako počas obdobia dažďov niekde v trópoch. Z neba sa liali
pollitrové kvapky a to nieže postupne, ale akoby sa otvorila obloha a oblaky
sa naraz vyliali. Keďže tu nie sú ani stavby prispôsobené na takéto
niečo, pršalo i MC Donalde, u Francesca doma v All Saints. Rieky sú úplne
pné a polia zaliate, takže ak by bolo treba pristáť do terénu, ani nie je
kde. Vo štvrtok sa ukázalo už lepšie počasie, tak sme si naplánovali
sapoň dvestovku s otočákmi Dookie a Tocumwal. To plánovanie sa ukázalo ako
tá najjednoduchšia vec pred letom. Všetky plochy okolo zakotvených lietadiel
boli totiž úplne zaplavené a rozbahnené. Aby sme vôbec vetrone dostali na
dráhu, bolo nutné pod koleso podkladať poriadne dosky, pretože inak sa
zabárali až po dvierka.
Za cenu zablatených a mokrých ponožiek v teniskách boli nakoniec dopravené
na štart a postupne sme sa z dráhy 23 dostali do vzduchu v poradí DUO, AE
a AL. Jozef s Tomášom leteli prvé rameno najskôr spolu viac v pravo od
kurzu, Pri Yarawonge sa Jozef odtrhol a pokračoval priamo po kurze k prvému
otočnému bodu. Ja som štartoval posledný, spočiatku mi to vôbec nechcelo
stúpať, tak som sa vydal po kurze hneď po odlete. Postupne sa to začalo
vylepšovať a na prvej otočke som dobehol aj AE. Tomášovi s Gabikou sa ale
vôbec nedarilo a ešte na prvom ramene nahadzovali motor. Potom sa vrátili
rovno do Corowy.
Na druhom ramene mi Jozef zase ušiel, pretože som sa trochu zamotal a Tocumwal
otáčal s asi 15 km predo mnou. Potom to šlo už pomerne ľahko, pretože
posledné rameno bolo po vetre, ktorý celý deň fúkal okolo 30km/h. Nakoniec
mal AE 293km a ja 244km. Nič moc, ale čo sa dá robiť.
Dnes to vyzeralo sľubnejšie, až na to , že sa citeľne ochladilo a vietor
fučal ako besný. Aj napriek tomu sme deklarovali 500 km FAI trojuholník
s otočnými bodmi Illawa vzdialená od Corowy niečo cez 200km a Narrandera.
AE štartoval prvý za ním ja s AL a DUO muselo čakať na zemi kým Gretie
urobí zo tri „check fly“. Po vypnutí boli základne v 1300m, stúpania
pomerne silné, tak isto však i vietor. Prvé rameno bolo proti vetru a
v každom stupáku nás to poriadne znášalo. Jozef si zas urobil náskok asi
20km predo mnou, ale pretože sa mi letelo pomerne dobre i stúpania boli aj
cez 3m/s postupne sa zmenšoval. Tomáš dnes opäť nemal svoj deň. Zatiaľ
čo my s Jozefom sme hlásili stupáky okolo 3,5m/s a dostup do 1700m jemu sa
ušlo len cca 1,5 až 2m/s a výška 1200m čo ho rozhodne nenechávalo
chladným a Gabika si možno aj uši zapchávala pred slovami, ktoré mu utekali
z úst. Let smerom k prvému otočáku aj napriek celkom dobrým stúpaniam
proti tomu vetru trval nekonečne dlho a nakoniec sme to aj tak 22km pred jeho
dosiahnutím otočili naspäť. Nebo za nami sa totiž začalo podozrivo
čistiť, základne klesať a stupáky slabnúť. Jozef , ako ten skúsenejší
navrhol otočiť domov, tak sme aj urobili. 500-vku by sme aj tak nezvládli a
takto sme domov doleteli pomerne v kľude. Dali sme si večeru u číňana pre
štyry osoby, takže opäť pôjdeme spať s vydutými bruchami. Sme naozaj
zvedaví na ten Francescov sľubovaný raj.
Ľuboš.
.....................................................................................
7.12.2010
A už zas sa to horší
Včera už bolo vidieť, že počasie sa opäť horší, pretože už od
rána bola obloha zatiahnutá tenkou vysokou oblačnosťou.
Po prezentácii počasia na brífingu sa nikto so stabilného osadenstva nehrnul
do prípravy vetroňov, ale my sme si povedali, že sme tu na lietanie, tak
ideme na to. Cez už spomínanú oblačnosť slnko svietilo a začali sa aj
tvoriť naše obľúbené mráčky. Okrem nás sa predsa len rozhodli letieť
ďalší traja piloti.
Všetci traja tj. AE, AL a DUO sme zvolili úlohu deklarovný FAI trojuholník
300 km s otočnými bodmi The Rock a Bundure. AE štartoval prvý, za ním DUO
a ja, keďže sa mi podarilo „vyzuť“ pneumatiku z chvostového kolesa,
posledný z dráhy 05. Jozef opäť hneď po vypnutí naletel silné stúpanie
a hneď na trať, DUO ani ja sme sa po vypnutí nemohli zdvihnúť. Ja som sa
rozhodol netmoliť sa okolo letiska a hľadať stúpanie, tak som odletel na
trať v cca 600m s vidinou tvoriacich sa cumulov ďalej na sever a DUO preťal
štartovú pásku ako posledný.
Leteli sme teda každý sám s rozostupmi cca 30 km prvé rameno s celkom
silným protivetrom. Jozef vpredu hovoril, že stupáky sa mu dosť ťažko
nalietavajú a hľadajú, mne sa naopak letelo výborne a postupne som jeho
náskok skracoval. Tomáš letel tiež celkom rýchlo a časom sme sa stretli
v jednom stupáku, on však o cca 500 m nižšie. Jozefa som stretol pred
prvou otočkou točiť asi 5km západne odo mňa. Po otočení The Rock sme sa
trochu tmolili v 900m, pretože vysoká oblačnosť tu bola trochu hrubšia, ja
som sa vydal trochu vľavo od kurzu DUO s miernym rozostupom za mnou a Jozef
vpravo. Po druhej otočke som už bol vpredu a prášil som domov. AE sa stretol
DUO a posledné rameno už leteli spolu. Asi 30km od Corowy cumuly skončili,
ale 1500m je na doklz až,až. Mne sa to asi zdalo až príliž mnoho, nepozeral
som na prístroje a spoľahol som sa len na to čo vidím, tak som tlačil
250km/h. Zabudol som však, že vzdialenosti sa tu javia kratšie ako unás,
takže mi to celkom nevyšlo na corowské zaraďovanie do okruhu min. v 300m a
pristál som po vetre na 23 namiesto 05. Celkové hodnotenie od všetkých:
„Veľmi príjemný prelet, bez ťažkostí!“
Je zaujímavé, že v tejto austrálii sú pomerne silné stúpania aj pod
zatiahnutou oblohou. Tentoraz to bolo od 1,5m/s až do do 4m/s. Výška po
štarte 1300m a počas letu max. do 1850m.
Na severe sú všetky normálne vyschnuté jazerá teraz plné vody a taktiež
voda stojí na poliach, výdatný dážď spôsobil povodne, plné rieky a
priehrady. Miestni poľnohospodári sa potrápia.
Dnes sa to spočiatku javilo letovo, ale od rána fúkal veľmi silný
vietor, tvorice sa mraky mali podobu cumulus lenticularis a aj Francesco na
brífingu povedal, že letieť sa dá ale len so spoľahlivým a silným
motorom. Jeho predpoveď taktiež hovorila o stúpaniach okolo 1m/s a dostupe
cca 1000m. My sme to teda na dnes zabalili, dali sme nabíjať beterky, opraviť
okno na aute, pretože aj TESA-páska má svoje limity a vyzutú pneumatiku
z AL.
Jožko, Gabika a Tomáš si boli zaplávať a potom „sa“ v Gabikinej
kuchyni pripravil losos na smotanovej omáčke, ktorý výborne chutil pri
bazéne.
Teraz je tu 16,30 hod a všetci spokojne odfukujú v horizontálnej
polohe.
Posielame pozdrav domov, momentálme je rozdiel teplôt tu a doma
asi 27°C.
Ľuboš
.....................................................
5.12.2010
Zlepšuje sa to
Dnes opät krásne ráno, vstali sme skôr, aby bolo dost času na prípravu.
Francesco na brífingu už nestrašil búrkami, vzlet stanovil
o 11,00 z dráhy 05. AE a AL sme mali vetrone na štarte medzi prvými, a
podarilo sa nám odštartovat asi o 11,30. DUO si muselo trochu počkat,
pretože vlekalo len jedno lietadlo a starí páni, ktorí tu trávia každú
sezonu sa predbiehali úplne automaticky. Zadeklarovali sme si trojuholník
500 km – Temora, Tocumwal, Corowa a vo chvíli, ked sa začali tvorit prvé
cumuly sme odleteli AE prvý a ja AL hned za ním. Jozef hned po vypnutí
vytočil 3,3 m/s do 1300m, chvílu na mna počkal, pretože ten jeho stupák
som už nenašiel. Na prvom i druhom ramene to šlo úplne fantasticky,
stúpania od dvoch do štyroch metrov a dvakrát dokonca cez 5. Dostupy
najskôr len 1500m, ale asi na stom kilometri to stúplo na 2000 až 2700m a
plné nebo cumulov. Inak pohodový let s dvomi väčšími medzerami, pred
Temorou asi 20 km, tu nás dobehli Tomáš a Gabika, a na doklze do Corowy od
poslednej otočky až po cca 8-my kilometer nebolo vôbec nič. Po preletení
cielovej pásky, kedže bolo dostatok času a podmienky na lietanie, sme
pokračovali ešte dalej na juh až po Wangaratu, aby sme natočili nejaké
kilometre. Potom už len doklz domov. Celkom sme nalietali podla OLC: AL 639km,
AE 635km a DUO 629km počas cca siedmich hodín.
Bolo to fakt pekné polietanie, bez akýchkolvek zaváhaní a tažkostí až na
to neštastné rádio v Duáči. Zajtra má byt opät pekne a dúfame že sa to
ešte vylepší.
Lety si môžete pozriet na OLC a CPS
Luboš.
.....................................................
4.12.2010
Konečne letíme
Ráno nás napriek predpovediam prekvapilo slnečnou oblohou, tak sme boli zvedaví čo na to Francesco na brífingu. Ten nám ukázal známe satelitné snímky s rozsiahlymi brázdami tlakovej níže a predpokladom búrok. Obloha sa, ale začala pekne plnit cumulmi nuž hybaj pripravit lietadlá a na štart dráhy 05 z cielom aspon otestovat či je všetko v poriadku. Ja s AL som štartoval prvý, vypol som sa v 400 metroch a pomaly 1,5 m/s plný vody som stúpal a čakal na kamarátov. Za mnou letel Jozef a potom spolu náš let pokračoval smeom na Yarrawongu, Tocumwal a dalej na západ s otočkou na severovýchod a domov. Stúpania boli miestami aj tri metre, väčšinou však do dvoch a dostup po štarte 1000m, počas letu tak do 1200m a jedenkrát aj 1600, dokonca Tomáš mal 1800 (jedenkrát). DUO akoby bolo zakliate, mali roblémy s rádiom, baterkami, tak leteli s Gabikou sami. Celkovo ani ja ani Jozef sme vôbec nemali až taký pôžitok z tohto letu. Dalo by sa povedat, že nás letové počasie prekvapilo. Nestihli sme poriadne pripravit vetrone, mne sa zle sedelo, nefungovalo PDA, Jožko dostával krč do pravej nohy, mal problémy s pásmi a zle nastavené letiská v LX8000. Ponali sme to len ako skúšobný let, ale potrebovali sme ho už ako sol. Zajtra si privstaneme, aby nás už nič neprekvapilo.
Luboš
......................................................
4.12.2010
Expedícia ULURU
Včera v noci sme sa vrátili z Canberry, kde sa o nás vzorne starala naša austrálska kamarátka Slovenka Erika. Okrem darov výnikajúcej a výdatnej mohochodovej stravy, z jej domácej kuchyne, ktorej objem a intenzita presahovali objem našich žalúdkov, nás svojim menším vozidlom v zrýchlenom tempe povodila po hlavnom meste Austrálie. Tempo jedenia a jazdenia bolo také rýchle, že sme za dva dni stihli čo inak trvá minimálne týžden. Bolo to skvelé. „Erika dakujeme!“ Co sa počasia týka, väčšinou pršalo, dokonca tak výdatne, že na mnohých miestach vznikali záplavy. Satelitné snímky dokonca ukazovali mnohopočetné oblasti tlakovej níže a dažda až do konca budúceho týdžna. Naša nálada bola na bode mrazu tak sme si začali plánovat namiesto lietania iný program. V pláne bola napríklad Tasmánia a v tom najväčšom zúfalstve sme dokonca uvažovali o expedícii do samého stredu Austrálie na známy červený kopec ULURU. Máme tu k dispozícii skvelé a spolahlivé vozidlo, takže dobrodružná výprava žiaden problém. Tá spolahlivost sa okrem neustáleho pískania niekde v útrobách motora prejavila na spiatočnej ceste kedy nám asi 30 kilometrov pred Corowou praskol klinový remen. Bolo to zrovna v pásme bez civilizácie, takže Jožko so slabnúcimi svetlami a prehriatym motorom „doklzal“ do najbližšieho mestečka cca 15 km. Vonku sa čerti ženili, fučalo blýskalo sa, dokonca chýbalo málo a jeden spadnutý strom na ceste sa nám ledva uhol. Po zaparkovaní sme radostne poskákali po aute a počklai na našu domácu Enn, ktorá pre nás ochotne prišla a ráno sa dokonca postarala aj o opravu. No skrátka paráda.
Luboš
....................................................
1.12.2010
Stále nič
Práve sme sa na brífingu od Francesca dozvedeli, že výhlad na letové počasie je krutý. Minimálne do soboty je to neletové. Ako sa asi cítime netreba pripomínat. Clovek si celý rok odtrha od úst aby si mohol zalietat v Austrálii a teraz sme tu už skoro dva týždne a vo vetroni sme ešte nesedeli. No čo už. Ideme teda cestovat po tejto krajine. Máme zabalené na tri dni a vyrážame najskôr do Cambery a potom sa uvidí.
.....................................................
30.11.2010
Hotovo
Smerovky dorazili, lietadlá sú opravené, poskladané, čakáme na
počasie, pretože zatial sme z neho mali radost len my, ktorí sme denne
pracovali a nebolo nám teda treba velké teplo.
Kedže sme dnes neleteli, zase sme len výdatne jedli.
Hrozný život. Máme však pred sebou ešte tri týždne. Zajtra odchádza
Japonec, ktorý je tu tiež na plachtárskej dovolenke. Ten za celú dobu letel
len jeden krát. Jeho osud si nepripúštame, hoci počasie na celom svete sa
asi naozaj celkom zbláznilo a nefunguje ako má.
..................................................... 
29.11.2010
Sme skoro pripravení
Práce na oprave vetronov pokračovali včera vo vysokom tempe celý den, len s malou prestávkou na obed. Výsledkom bolo, že všetky diery sú opravené spolu so smerovkou na AL. Dnes Jozef ešte pracoval na druhej smerovke, keby niečo. Tomáš absolvoval s Gretou „check flight“ to znamená asi tolko, že zajtra lietadlá poskladáme a sme pripravení letiet. Neznamená to však automaticky, že aj poletíme, pretože v našom pásme sa aktuálne dve tlakové výše pretláčajú, ktorá je silnejšia, preto je stále neletové počasie, obloha zatiahnutá, občasný dážd a pomerne zima. Ani predpovede tých čo tunajšiemu počasiu rozumejú nie sú na pár dalších dní optimistické. Kedže práce už tolko nemáme, celkom nám chutí jest, pit a odpočívat. Včera nás domáci, Anne a Peter, pozvali na večeru o niekolkých chodoch, takže večer sme vstávali od stola s poriadne vydutými bruchami. Možno aj preto Jožko dnes ráno sám pre seba vyhlásil ramadán, ráno si dal len čajík a plánoval v tom vydržat celý den. Nepodarilo sa, ved sme na dovolenke. Veríme, že predpovede počasia sa nesplnia a už skoro si dáme na úvod aspon pätstovku.
Luboš
......................................................
27.11.2010
Skupina 1 – cesta a prvé dni
Už sa stalo pravidlom, že na zimu cestuje kontajner s vetronmi do
austrálkej Corowy a za nimi dve skupinky prievidzkých plachtárov, aby si
v čase od novembra do konca januára vychutnali plachtársku sezonu
u protinožcov.
Je tomu tak i tento rok. Prvá skupinka v zložení Gabika, Jozef, Tomáš a
ja Lubošík sa vydala na cestu 21. novembra.
Leteli sme z Viedna do Dubaja, kam nás za cca 5 hodín bezpečne dopravil
Boeing 777–300 spoločnosti Emirates, tam sme do rána prespali v hoteli a
potom svieži nastúpili do Airbusa A380–800 smer Sydney. Spoločnost Emirates
má naštastie vo svojich Airbusoch americké motory, takže sme si mohli
vychutnat skoro štrnásthodinový let s týmto aktuále najväčším
dopravným lietadlom na svete. Bolo to celkom príjemné, lietadlo je pomerne
tiché, priestor pre pasažierov prijatelný, obsluha ochotná a preto sme
v Sydney vystúpili celkom svieži. Tam nás privítalo slnečné počasie
s teplotou 25°C, preto naša dvojdenná aklimatizácia v tomto meste začala
na pláži Manly, kam sme sa odviezli lodou popod Harbour Bridge a okolo Opera
House. Voda bola poriadne studená a vlny vysoké, takže sa plávanie
nedoporučovalo, ale Jožkovi to nemohlo zabránit aby sa predsa len nevrhol do
vln Pacifiku. Plavba lodou počas slnečného dna na nás zanechala stopu
v podobe krásnej opečenej pokožky, čo malo za následok „zvliekanie
kože“, ale kto by sa s tým trápil.
Druhý den sa niesol v turistickom duchu, prešli sme od Darling Harbour cez
Market St. do národného múzea, odtial cez slávnu ulicu neresti Kings Cross,
prístavisko námornej flotily, botanickú záhradu, Operu a naspät do hotela.
Samozrejme, obišli sme i zopár reštaurácii a obchodov, jednoducho sme si za
dva dni skúsili pozriet co sme v minulosti nestihli.
Cesta do Corowy viedla dalej lietadlom Sydney – Albury, tam nás už čakala
Erika s autom a po hodinke jazdy nás konečne privítala tabula s nápisom
Arcadia Motor Inn Corowa – náš domov na mesiac. Nasledovalo zvítanie
s domácimi, len krátke vybalenie a rýchlo na letisko, pretože hoci sme
vedeli o poškodení vetronov pri preprave kontajnerom, chceli sme to čo
najskôr vidiet na vlastné oči. Na letisku bola len Greta, ktorá Jožkovi
doporučovala pred tým pohladom niečo ostré na guráž. Poškodené sú
všetky tri Dicusy AE, AL, a BJ v zadnej časti tj. smerovky (tie sa musia
vymenit za nové, ktoré by mali čoskoro dorazit z Nemecka) a stabilizátory,
ktoré musíme len opravit. Všetky potrebné veci na opravu už boli tu
(poslané z Prievidze), tak sme sa do toho pustili hned na druhý den po
brífingu na ktorom Francesco ohlásil neletové počasie minimálne na tri dni.
Mal pravdu, už druhý den je zamračené a prší, ale na prácu je to lepsie,
ako slnečno so štyridsiatkou na teplomeri. Práca nám ide celkom rýchlo a
samozrejme jej hlavnými aktérmi sú Jožko a Tomáš. Ja som len akýmsi
pomocným brusičom a Gabika sa stará o pitný režim a stravu. Dnes, na
druhý den prác sú už všetky diery vyplnené a je zalaminované. Zajtra
nasleduje brúsenie, tmelenie a zase brúsenie.
Dostali sme však správu, že je problém s dopravou výškoviek, ktoré sú
už v Sydney (FedEx asi zásielky rozváža na bicykloch po celej Austrálii),
preto pre istotu opravujeme aj tie poškodené.
Ak by teda všetko dobre pokračovalo, v pondelok už kludne môže byt
tisíckové počasie. Sme tu len na krátko a chceme lietat.
Zapísal Luboš.
......................................................
31.10.2010
Vlna na Magure
Na dnešný deň som mal jasne stanovený program. Dopoludnia si nechám
umyť auto, potom obed s rodinou a popoludní výlet s dcérkou. Začal som
dobre. O 10.00 hod som zaviezol auto do umyvárne a keďže to malo trvať asi
hodinu, kým prídem na rad, prešiel som sa na letisko vzdialené cca 5 minút
chôdze. Už z diaľky som videl, že hangár s vetroňmi je zatvorený, ale
uvidel som aj niečo iné. Vietor dul asi 7 m/s z juhovýchodu, nad
Vtáčnikom svietil leticular ako z veľkej knihy, smerom na Partizánske
ďalšie dva a v diaľke na Martin situácia podobná. Vybojoval som ťažký
vnútorný zápas o pôvodný program na tento deň a pre neplachtárov
z nepochopiteľných dôvodov o malú chvíľu už smeroval môj vlek s ASW
15 na Vtáčnik („ešteže“ som včera rozobral Ventus do tranďáku) .
Žiaľ vypol som sa veľmi skoro, asi mi stúpanie vo vleku 6m/s pripadalo
dostatočné a kým som priletel až k hrebeňu bolo po mraku. Hľadanie
pozdĺž celého hrebeňa skončilo iba dlhotrvajúcim klesaním 5 m/s pod
úrovňou vrchola na aké mám nervy málokedy, takže rýchlo k letisku.
Výška mi ešte zostala tak na jeden pokus skúšky fungovania svahu na
úpätí Magury. Vietor fúkal od Novák, takže to muselo fungovať. Najskôr
to bol boj s poryvmi vetra blízko stromov, ale stúpalo to okolo 1 metra, tak
som bojoval. Vo výške cca 600 metrov stúpanie zosilnelo na 2 metre, ale
funfovalo to iba v pásme so šírkou asi 200 metrov. Po takomto nastúpaní
nad úroveň Magury som sa proti vetru predľžil na juh pred hranu sľubne sa
formujúceo mraku a tam zhruba na úrovni Šútoviec vo výške 11OO metrov na
mňa čakalo niečo v prievidzkých končinách dosť zriedkavé. Stúpanie
3 m/s postupne silnejúce až na hodnotu 4,5 m/s v úplnom „oleji“ a
v pásme medzi Kocúranmi a Rokošom. Stačilo sa zopárkrát iba
„povoziť“ v tomto priestore a postupne boli mraky podo mnou, výška
príjemná a všade naokolo len krásna panoráma. V diaľke krásne
nasvietené Vysoké Tatry, Veľká Fatra, Dubnica atď. Po dosiahnutí stropu
som dvakrát prekĺzal na úroveň V. Uheriec s cieľom preskúmať prúdenie
pozdľž Vtáčnika po Žiarske pohorie, žiaľ s negatívnym výsledkom. Vždy
som sa však opäť chytil a vystúpal na južnom úpätí Magury čo je naozaj
zaujímavé. Bola to fakt paráda. Pomerne vysoká teplota spôsobila, že som
spočiatku takmer vôbec nepociťoval chlad stúpajúci s výškou. Počas už
spomínaného kĺzania k Uherciam i v stúpaní stačilo vetroň vyvážiť,
potom sa uvoľniť a doslovne založiť ruky na hrudi, pretože to letelo úplne
samo.
Tri a pol hodinky krásneho polietania, ktoré nebolo ani plánované mi krásne
prečistilo myšlienky a život sa stal opäť krajším.
Ľuboš
Zopár fotiek, žiaľ len z telefónu >>
.....................................................
23.10.2010
Zatváranie neba & šesťdesiatka AK
Rok 2010 je pre nás v mnohých smeroch významným. Popri úspešnej
sezóne a podujatiam, ktoré sme usporiadali, práve v tomto roku uplynulo
60 rokov od založenia prievidzského aeroklubu.
Sobota 23.10. bola spolu s tradičným zatváraním neba venovaná malej
oslave pri tejto príležitosti.
Stretli sa tu bývalí i súčasní členovia, aby spoločne zaspomínali na
ťažké začiatky a na všetky tie uplynulé roky, počas ktorých sa ich
život niesol v znamení lietania.
Počasie nám ponúklo svoju prívetivú tvár, takže naša ponuka na
pripomenutie si starých časov priamo v kabíne lietadiel vo vzduchu priniesla
pre všetkých pekné polietanie, mnohí držali naposledy v ruke „knipel“
pred desiatkami rokov. Prevádzka sa veru strhla poriadna, lietalo všetko čo
malo motor, nejaké vetrone a samozrejme parašutisti. Nuž opäť jeden
príjemný slnečný deň.
Večer náš prezident Ferko Zlocha stručne zhrnul históriu, súčasnosť
i plány do budúcnosti a spolu s pozvanými hosťami, MUDr. Pavlom
Sedláčkom -predsedom TSK, Ing. Milanom Dérerom – zástupcom primátora
Prievidze, p. Františkom Támom – primátorom Bojníc, p. Emilom
Mendelom – starostom Kanianky a p. Viktorom Ščasnovičom – RLČ SNA,
odovzdali čestné uznania za osobný prínos k rozvoju a propagácii
leteckých činností v AK Prievidza asi tridsiatke bývalých zaslúžilých
členov, ktorí položili základy toho na čom dnes v aeroklube staviame.
Po týchto oficialitách pokračovala zábava až do neskorých nočných, ba
v niektorých prípadoch skorých ranných hodín.
Veríme, že všetkým zúčastneným dobre padlo stretnúť sa na mieste, kde
trávime naozaj more voľného času a takto pomyselne ukončiť tohtoročnú
sezónu.
.....................................................
12.10.2010
AIR SYMPOSIUM 2010
Pozývame všetkých plachtárov a priaznivcov plachtenia na piaty ročník akcie s názvom AIR SYMPOSIUM, ktorá sa uskutoční 6.-7.11.2010 na letisku v Prievidzi. Akcia začína v sobotu 6.11.2010 o 10:00.
.....................................................
6.10.2010
Odišiel…
Včera 5.10.2010 od nás navždy odišiel náš
kamarát, dlhoročný člen aeroklubu a vášnivý plachtár,
JANKO ŠVORC.
Bolo pre nás cťou priateliť sa s ním, pretože medzi nami na letisku
prežil kus svojho života a nezanedbateľne a nezištne prispel k jeho
rozvoju.
Poznali sme ho len ako prívetivého a spoľahlivého človeka.
Česť jeho pamiatke!
Posledná rozlúčka sa uskutoční na mestskom cintoríne v Prievidzi v piatok 8.10.2010 o 15,00 hod.
.....................................................
27.9.2010
After party WGC 2010
Dňa 2.10.2010 o 17.00 hod sa v Aeroreste uskutoční malá párty pri
príležitosti úspešnej organizácie 31. FAI WGC. Nepôjde o žiadne
„oficiality“, všetko bude v duchu:„Hudba, tanec, klobásy…!“
Všetci členovia AK sú vítaní, pre organizačný štáb majstrovstiev je to
jeho záverečné zasadnutie.
.....................................................
23.9.2010
Čo sa deje
Po skončení Majstrovstiev sveta sa na letisku rozhostil nevídaný kľud.
Členovia organizačného štábu sa po fyzickom aj psychyckom vypätí
potrebovali zotaviť a ani počasie veľmi nenabádalo k leteckej aktivite.
Neustály dážď prospel snáď iba tráve.
Leteckej turistiky si však dosýtosti užili posádky piatich Dynamicov, ktoré
1.9. vyrazili už na každoročný veľký „trip“, tentoraz Sicilia
tour 2010. Výlet krížom cez Taliansko, Sicíliu, Maltu, Pantelleriu,
Sardíniu a Korziku bol opäť jedným z fantastických zážitkov, ktoré sa
dajú zažiť. Veď si len predstavte oblet celej trasy s tým, že sa môžete
kdekoľvek po ceste zastaviť na pár dní a poleňošiť na stredomorských
plážach.
.
V sobotu 18.9. sa však počasie umúdrilo i u nás a preto každoročná
„šarkanšou“ prebehla v krásnom slnečnom počasí aj keď len so slabým
vetríkom. Účasť bola menšia ako po iné roky, ale tí ktorí prišli iste
neľutovali.
..
..
V týchto dňoch máme krásne „Babie leto“, preto kto môže lieta každý deň. Žiadne výnimočné plachtárske výkony už zrejme nehrozia, tie si necháme už na Austrálsku Corowu. Kontajner s vetroňmi už cestuje a prvá skupina od nás, odlieta 21.novembra.
.....................................................
16.8.2010
Veľká voda
Na včerajší deň tak ľahko asi nezabudneme. Prívalová vlna z malej riečky Handlovka okrem spúšte, ktorú zanechala na celej Hornej Nitre sa prevalila aj našim letiskom. Spočiatku to vyzeralo nevinne, ale keď voda začala pretekať cez prístupovú cestu, zostalo pomerne málo času na ratovanie našej techniky, ktorá stála vonku. Všetky dostupné autá prevážali vetrone, transportné vozy a karavany na vyvýšenú západnú stranu letiska. Posledné tranďáky sme zapínali už po kolená vo vode. Potom sme sa mohli už len prizerať ako voda postupne zaplavuje letiskovú plochu, kemping a vyráža cez kanalizáciu. Našťastie do hangárov sa nedostala, chýbalo asi 10cm. Naše nové chatky a toalety unikli pred potopou naozaj len o vlások chýbalo 5 milimetrov a boli by pod vodou. Keď voda opadne spočítame škody, ale dá sa povedať, že to oproti škodám v meste nie je také zlé. Ďakujeme týmto všetkým, ktorí nám pomohli ratovať náš majetok, najmä našim kamarátom z Popradu a pilotom z Česka, ktorí sa tu zastavili na obed.
.....................................................
20.7.2010
Je po WGC
Je druhý deň po oficiálnom ukončení WGC a letisko spolu s organizačným tímom sa len veľmi pozvoľna spamätáva, pretože uplynulé tri týždne nám dali poriadne zabrať. Nikomu to však nevadí, pretože si iste celkom neskromne môžeme povedať, že 31. FAI WGC sa vydarili nad všetky očakávania. Počet letových dní hovorí sám za seba a hodnotenia našich organizačných schopností zo všetkých strán sú veľmi pozitívne. Tri roky príprav mali svoje opodstatnenie a teraz sa povzbudení úspechom môžeme vrhnúť do práce pri napĺňaní ďalších cieľov.
.....................................................
26.6.2010
WGC 2010
Dnešným dňom organizačný štáb 31.FAI Majstrovstiev sveta začal pracovať v plnom nasadení, pretože úvod neoficiálneho tréningu dlhoočakávanej svetovej súťaže je tu. Činnosť aeroklubu sa až do 18.6. bude v znamení jej organizácie, preto všetky novinky a informácie nájdete na oficálnej stránke www.wgc2010.sk
.....................................................
21.5.2010
Deň polície
V poradí už siedmy ročník tohto podujatia prebehol opäť v znamení
vysokej návštevnosti a takmer ideálneho počasia. Je to na neuverenie,
pretože v podstate celý máj pršalo a ešte pár dní pred konaním Dňa
polície bola plocha letiska úplne premočená a nepoužiteľná. Slnko sa
však ukázalo včas a spolu s výbornou organizáciou zo strany mestskej
polície Prievidza tak bolo opäť zabezpečené príjemné májové
predpoludnie spolu so zaujímavými iformáciami pre všetkých návštevníkov
letiska.
Foto >>
.....................................................
12.5.2010
Sústredenie reprezentantov Nemecka
Od soboty minulého týždňa hostíme na svojom plachtárskom sústredení reprezentačný výber Nemecka. Hoci počasie nie je ideálne, tridsaťčlenná skupina s dvadsiatimi vetroňmi využíva každý záblesk slnka na plnohodnotný tréning, takže naše vlečné lietadlá majú stále dosť práce. Tak to má byť, pretože najmä nalietané hodiny vo všetkých druhoch počasia sú cestou na stupne víťazov. Pri takomto prístupe nie je vôbec čudné, že niekoľkí z prítomných sú majstrami sveta.
.....................................................
1.5.2010
Čo sa deje
FCC Gliding 2010 je za nami a my môžeme konštatovať, že tento ročník
bol opäť úspešný. Prejavilo sa to jednak počtom zúčastnených
súťažiacich a samozrejme i počtom letových dní. Ďakujeme všetkým za
účasť, snažili sme sa, aby dôvodov na nespokojnosť bolo čo najmenej.
Záverečným ceremoniálom tejto súťaže skončilo však aj dobré počasie.
Ak ho niekto riadi, tak sa skutočne s počtom daždivých dní vybláznil.
Poĺnohospodári určite jasajú, naše lietadlá sú však zväčša
v hangári.
.....................................................
18.04.2010 12:45 LOT
FCC Gliding 2010
Úlohy a Výsledky
>>
Reporty >>
Galéria >>
Naša prvá jarná súťaž je tu. Celý minulý týždeň sme s rastúcimi
obavami sledovali vývoj počasia, pretože stále len pršalo. Taký príval
dažďa sa samozrejme podpísal aj na stave všetkých našich trávnatých
plôch, ktoré boli maximálne rozbahnené. Príchodzích pretekárov sme preto
žiaľ vo štvrtok a piatok privítali núdzovým parkovaním transportných
vozov na asfaltovom parkovisku v blízkom parku a karavany sme uložili kde to
len išlo. Nebolo jednoducho možné vpustiť viac ako sto automobilov na
plochu, pretože následkom by bolo jej úplné zničenie.
Na piatkovom úvodnom brífingu sme situáciu vysvetlili čo sa stretlo
s absolútnym pochopením.
V sobotu s ohľadom na štátny smútok v Poľsku, sa uskutočnilo len
skromné otvorenie súťaže a hneď nasledoval brífing s vyhlásením
neletového dňa. Popoludní, keď tráva dostatočne obschla sa nám podarilo
definitívne usporiadať kemp i stojisko vetroňov a dva skúšobné vzlety
s DuoDiscusom, dali odpoveď, že nasledujúci deň bude dráha schopná
hromadného vzletu.
Dnes na brífingu bola vyhlásená disciplína, takže grid
so 120 vetroňmi bol postavený na dráhu 220. Aktuálne ešte prebieha vzlet,
žiaľ obloha sa postupne zaťahuje vysokou oblačnosťou, takže uvidíme, aký
bude ďalší vývoj.
.....................................................
09.04.2010
Konečne prelet
Dnes ráno nič nenasvedčovalo tomu, že by som si sadol do vetroňa a trochu si polietal. Pri pohĺade pred hangár som však zaregistroval nejaký pohyb a prípravu lietadiel a tak mi netrvalo ani pol sekundy rozhodnutie vymeniť stoličku v kancelárii za miesto vo vetroni. Na štart sme sa postavili traja DuoDiscus-DUO, Discus2ct-AE a ja s Discusom2ct-IZ. Je nutné povedať, že počasie sa vydarilo fantasticky a po cca 5-tich hodinách na trati PD – Dolný Kubín – Nové Zámky – Chopok naša skupinka s príhodným názvom „Prievidzká DISCUSia“ opäť pristála v Prievidzi.
.....................................................
31.3.2010
Fotografovanie v zime
Uprostred zimy v tých najväčších mrazoch nás navštívil umelecký
fotograf p. Gavlák , aby nafotil kolekciu
snímok s atmosférou lietadiel. Zaujímavé pre nás bolo najmä to, že
modelka pri teplote hlboko pod bodom mrazu pózovala len veľmi sporo odetá.
Skláňame sa preto pred jej odhodlaním a krásou.
Fotky sa naozaj podarili, len škoda, že ich nie je viac, pretože mráz sa na
pokožke modelky podpisoval veľmi výrazne a mužská populácia by si
potešila oko.
Tu ->
......................................................
Začíname sezónu
Zimné počasie sa v posledných týždňoch rýchlo prehuplo do teplej
jari, čo pre nás znamenalo vykonanie periodických prehliadok s údržbou
techniky po prestávke a neodmysliteľné jarné upratovanie. Lietadlá sú teda
pripravené, takže ak počasie dovolí, v piatok začíname lietať. Dnes si
úvodnú termiku na Slovensku vyskúšali naši nemeckí priatelia, ktorých
prvá skupina včera večer dorazila na pravidelný plachtársky tábor. Do
konca týždňa očakávame, že sa u nás utáborí cca 15 týchto
pilotov.
Najnovší prírastok v našom hangári Cessna 182TC, bola dnes riadne
otestovaná letom do Zadaru a späť.Spokojnosť posádky po návrate bola
očividná, čo je správne, pretože lietanie má prinášať radosť.
Súbežne s prípravou lietania v aeroklube pomaly vrcholia prípravy na FCC Gliding 2010 , ktoré začnú
17.4. prvým letovým dňom. K dnešnému dňu je definitívne
zaregistrovaných 114 pretekárov zo 14-tich krajín. Bude to pre nás poriadna
generálka na 31. FAI majstrovstvá sveta
v júli tohto roku. V súvislosti s týmto svetovým podujatím okrem iného
na 15.4. pripravujeme II. tlačovú konferenciu kde za účasti médii,
partnerských organizácií a pozvaných hostí predstavíme stav pripravenosti,
plánovaný program súťaže i Slovenský reprezentačný tím. Práce na
prípravách je stále dosť, my samozrejme nezaháľame a v rámci našich
možností budujeme. Ako príklad môže slúžiť rozširovanie ubytovacích
kapacít v novobudovanom kempe, kde práve dokončujeme tri rekreačné
drevené chaty. V najbližšej dobe už otvoríme aj letnú terasu, aby
návštevníci letiska počas teplých dní mali kde vychutnávať dobré jedlo
s letiskovou atmosférou.
.....................................................
18.3.2010
Poukazovanie 2% dane z príjmu
Vážení priatelia.
V prípade, že sa rozhodnete poukázať nám 2% z Vašej zaplatenej dane
z príjmu za rok 2009, postup je prehľadne popísaný na www.rozhodni.sk
Právnické a fyzické osoby , ktoré si samostatne podávajú daňové
priznanie vpisujú údaje o príjmateľovi priamo do daňového priznania.
Údaje o príjmateľovi:
Občianske združenie Aeroklub letisko Prievidza
Letisková 8
971 03 Prievidza
IČO: 17067006
Zamestnanci môžu použiť nasledovné tlačivá:
Vo vyhlásení sú údaje o prijímateľovi už predpísané.
Ďakujeme za podporu
.....................................................
10.3.2010
Nový člen domácnosti
Dnes pribudlo do nášho hangára lietadielko Cessna 182 Turbo, ktoré po malej zastávke v Bratislave priletelo priamo z USA. Jedná sa úplne nový stroj vo „full“ IFR výbave, takže určite prinesie veľa radosti z lietania.
.....................................................
10.3.2010
Výročná členská schôdza AK
Vážení členovia AK.
Pozývame Vás na výročnú členskú schôdzu AK Prievidza, ktorá sa uskutoční v nedeľu 14.03.2010 o 10,00 hod v priestoroch AEROREST na letisku.
Rada AK
......................................................
5.3.2010
Deň polície 2010
Pravidelnou a populárnou akciou na prievidzskom letisku sa stal Deň
polície, armádnych a záchranných zložiek, ktorého už VII. ročník sa
v tomto roku bude konať 21. mája.
Všetkých srdečne pozývame.
.....................................................
4.3.2010
Zimné školenia a schôdze odborov
Vazeni clenovia AK Prievidza,
oznamujeme vam, ze terminy schodzi jednotlivych odborov Aeroklubu Prievidza a zimnych skoleni pre rok 2010 su:
06.03.2010 10.00 h Bezmotorovy odbor Restauracia Aerorest
07.03.2010 10.00 h Motorovy odbor Restauracia Aerorest
13.03.2010 10.00 h Parasutisticky odbor Restauracia Aerorest
.....................................................
Austrália 2009/2010 – druhá skupina
===================================================
30.1.2010
Ešte od Alojza
Už som nechcel písať, pretože písať o práci v uzavretej plechovej
škatuli pri rozoberaní a kotvení vetroňov ( keď nebo je plné kumulov) a Vy
sa chodíte schladiť von do 37st Corowských nie je na lákanie do AU. Len dnes
nás opäť prekvapil Lubik, ktorý nám o 20,00 miestneho času so svojim
babincom zaklopal na izbu čím úplne rozčeril pokojné lízanie si rán PD-TN
osádky po nakladaní vetroňov a sledovania ženského finále AUOupen.
Zajtra maká s nami , je to skrátka kamarát.
.....................................................
29.1.2010
Ešte raz
Predsa len este raz z Corowy. statistika hovori, ze za 22 dni sme na AE a DUO uleteli po 11 platnych letov, spolu sme nalietali 151,12 hod, uleteli sme 15.469 km, priemerna doba letu bola 6,40 hod a priemerna dlzka letu 703,21 km, takze priemerna rychlost vychadza cca 105 km/h. najvzdialenejsi otocny bod ktory na AE tocil Miro bol od Corowy vzdialeny 403 km. kvoli takymto cislam sa oplati chodit ńa opacnu stranu zemegule (aj ked na viac ako 20 hodin, ktore stravime sedenim vo velkych plechovych rurach ktore nas povezu z melbourne do viedne, sa vobec netesime)
.....................................................
28.1.2010
Ahojte z AU.
Včera zaujímavý deň. Ráno prví traja na štarte LK,DUO,AE Lubik rozoberal s artistami a ostatní na kávičke v tieni pozerali na bitumenn. 200km na NE do Temory v čistom alebo pod všeličím čo sa podobalo na všetko možné ale bol to nakoniec vždy len nejaký modifikovaný ALCu. Po dosiahnutí strofy opäť len o skúsenostiach,schopnostiach pilota a lietadla.Viď OLC a naše ornamenty po prvom otočnom bode. Libora komentovať nebudem lebo to je iná dimenzia. My PD pri dosiahnutí (podľa nás v danom čase konca strofy smerom na Lake Cargelico/ späť na Temoru alebo trochu NE a domov. Môžem Vám povedať, že doklz od posledných hmloviniek na 100km proti 10m vetru , pri stúpaní 1–1,5m/s plný vody, oproti slnku pražiacemu Vám do ksichtu trvá nekonečne dlho. Pre uspokojenie duše bolo nás málo ktorí sme ten deň nepoužívali najdrahší prístroj na vetroni umiestnený v trupe za chrbtom pilota. Celkovo tak ako všetko v AU aj počasie končí naraz, evidentne tu začale skorá jeseň. Už len náhodné výstrelky umožnia niečo iné než to čo predvádzame tento týždeň. Zajtra (piatok) uvidíme, v sobotu začíname pakovať, tak aby v nedeľu som mohol s kľudom na duši voči TROM vlastníkom vetrnov v kontajneri spokojne spávať do príchodu a otvorenia kontajneru Marian ,Kuwik Tvoju onjednávku splnil a už teraz musím rozmýšlať, kde sa tam vôbec zmestia vetrone. Nech žije nerozborné priateľstvo vínných mušiek SK a AU Apropó osireli sme, Lubik s babincom išli objavovať pôvaby južného pobrežia AU, Nech im pingviny priateľsky ukazujú cestu. Ozveme sa až z SK. cca po 5.2.2010
.....................................................
26.1.2010
Austrálsky zápisník
Francesco dnes sluboval cistu termiku, stupania 5m/s s dostupom do 3.500m a nejake ciry. vyrazili sme na SSV az za Temoru. Lubik na LM s Luborom na LK pokracovali az na 302km kde Lubik takmer vytiahol motor (jeden list uz bol vonku, ale ked naletel 1/2 meter tak ho v 200m zase rychlo schoval). DUO a AE sa otocili na 270km. cestou spat sme sa 100 km pred Corowou dostali pod hustnuce altokumuly. na 70 km to prestalo fungovat uplne. okolo 40km sa Lojzo s Mirom na DUO dvihali z cca 500 m, ja na AE som sa zachranoval v podobnej vyske na „kopci“ ktory je asi na 38 km. ked sme si mysleli ze to mame uz na doklz (s bohatou rezervou), tak sme vyrazili smerom na Corowu. protivietor a silne opadania vsak sposobili, ze sme este 11 km pred prahom drahy museli dotacat, lebo inac by sme nepreskocili priemyselnu zonu ktora je v predpoli drahy 23. bol z toho zaujimavy prelet ktory je doma tazko predstavitelny – kto by sa v cistej termike vybral na prelet z Prievidze (ci Partizanskeho) do Humenneho a spat? par fotiek z lietania aj nelietania za poslenych 5 dni je na http://picasaweb.google.sk/corowa2010
.....................................................
26.1.2010
2% dane z príjmu
Naše združenie je registrovaným poberateľom 2% dane z príjmov
právnických a fyzických osôb.
V prípade, že ste priaznivcom leteckých športov, alebo chcete podporiť ich
rozvoj formou poukázania 2% z Vašich daní, tu, je
možné stiahnuť si potrebné tlačivá aj s návodom na ich vyplnenie. Po ich
vyplnení je nutné odovzdať ich na príslušnom daňovom úrade do
30.apríla 2010.
Vopred ďakujeme za podporu.
POSTUP KROKOV PRE POUKÁZANIE 2% DANE,
.....................................................
26.1.2010
Pozvánka na zabíjačku
.....................................................
26.1.2010
Výcvik pilotov vetroňov (GLD)
Oznamujeme širokej verejnosti, že dňa 5.2.2010 o 17:00 hod sa v našej
klubovni uskutoční zahajovacie stretnutie záujemcov o výcvik pilota
vetroňov.
V prípade, že máte záujem stať sa pilotom a zažívať úžasné pocity
pri lietaní v stúpavých prúdoch nad horami i dolinami celého Slovenska,
kontaktujte nás na č.t. 0907 283 583 , 0905 693 044, alebo rovno príďte
na stretnutie.
......................................................
21.1.2009
Krátka správa z Austrálie
Dnes sme po 4 dnoch konecne sadli do vetronov. francesco (nie len) nas
presvedcil, ze to bude v cistom do 2.500m stupaniami 5m/s. pod nastupujucou
vysokou oblacnostou to bolo do 1.400 priemerom 0.5m/s. na 65km sme s lojzom
usudili, ze duac bude lepsie stupat ked vypustime vodu. kym stihla vytiect, boli
sme (5ty krat) v 400 metroch a tak sme sa na 68 km stali motorarmi. ostatne
slovenske lietadla to otocili skor a nemotorovali. popoludni prsalo, preslo cosi
ako fronta, ale neochladilo sa tak to snad zajtra bude lepsie. ako to vyzera ked
cakame na pocasie najdete na http://picasaweb.google.sk/corowa2010
JH
.....................................................
18.1.2010
Pikoška z Corowy a ďalší report
Janko Hrabovský napísal:
Posielam video z včerajšieho briefingu kde si Francesco robil žarty zo všetkých nemeckych, holandskych a danskych majiteľov jednozitzov, že na buduci rok maju prisť s nejakymi lepšimi lietadlami, lebo liter uleteli len Lubik s Branikom na Duači.
Včera sme nelietali, lebo bolo po prechode frontu a oslavovali sme Alojza. Dnes je zima, ako sme ju zažívali my s Mirom v minulých sezónach – ráno bolo len 11st, max. denná teplota má byť len 22stC, fučí vietor ako besný.
prajem pekny deň
JH
Alojz napísal:
Tak sa zase po pauze ozývam. Tentokrát už o rok starší a možno aj múdrejší a pri písaní príspevkov pracovitejší :/
Deň ôsmy 15.1. Rutina , po breafingu medzi prvými na štart ( v pol hodinovom intervale už na trati/ Tento deň sme sa dohodli a vývoj počasia aj umožnil letieť prvý otočák rovnako. (na 325 km/ V rôznych rozostupoch sme sa asi 40km pred otočákom dali dokopy, pretože tam boli trochu rozpady spojené s veľkoplošnými cumulmi. Po vzornej spolupráci a otočení bodu nastala jazda pod vytvorivšími sa radami. Pri riešení ich preletu sme sa pomali porozpadávali pre rôzne názory ich využitia a povinnosti jednotlivých posádok po prelete. LM tlačil priamo domov (650 km / pretože Lubik potreboval pácovaťsteaky na večierok, DU0 sa rozhodlo natiahnuť let ešte jedným vrátením sa na sever do Temory a len jeden stúpak im chýbal potom na dolet ( 874 km/ AE (ja/ som chcel zopakovať 750km triangel, tak som letel otočiť Benallu na juhu. Pretože sme mali auto zaparkované na južnom okrali letiska pristával som na krátko na 05 tým som ale nepretal deklarovanú príletovú pásku a EU mi dal body len za vzdialenosť pretože na dráhe po zastavení som bol 600m od cieľovej pásky. Pritom , keďže som trval na svojom " 05 schort loading right grass" spôsobil som skoro infarkt 70 ročnému Holandanovi, ktorý zase trvel na svojom „23 bitumen“ Pretože mu Greta dala za pravdu medzi 6 očami (Jano mi robil obhajcu / ma Greata na druhý deň nepochválila.
Steaky výborné, pribudli k nám Erika a Táňa (Lubikova sestra/
Deň deviaty 16.1. Francesco ráno pol hodinu rozpával o počasí ( to robí vtedy keď si robí alibi/ Potom smiech zahraničných účastníkov breafingu to keď po nahlásenom štarte Kiwika na 10,30 ( čo ešte vzhľadom na jeho tohtoročné výkony tu akceptovali/ sa rozosmiali na Lubikov termín 5 min pred Kiwikom. Počasie charakterizoval úzky pás využiteľného počasie medzi dvomi Frontami. Nikto nevedel po francescových slovách či sa spoja a tým vygumujú termiku alebo relatívne zostanú na svojich miestach. DUO a AE sa rozhodli pre opatrnejšie riešenie a štartovali neskôr o 1.30 hod neskôr.
To čo nasledovalo vo vzduchu si pri letných večierkoch nechajte rozprávať od Braníka s Lubikom , Kiwikom tiež Jana a Mira. Po východnej fronte (ktorá sa zbúrkovatela/ leteli ako orli LM na 425 km! a doleteli domov LM 1000,67 km a Kiwik len tým že mu see you neuznalo hore-dole uletených 100 km na severe nezapísal tiež 1000km. AE po skúsenostiach s paranenonormálnymi javmi v AU počasí a letel v čistona sever v dobrých podmienkach ay som to na 80 km utavil, keď mi nestačil 1,5 m a otváral som motor ( Jožo zase vrtula, takže do otáčok som motor dostal po troch pokusoch a reštartoch palubnej jednotky cca v 100m/ aby som zachvíľu v laminárnom stúpaní sa dostal hore. Potom už len pre radosť a sledovanie vývoja na východe som polietal ešte pár km. Ponáhľal som sa potom na zem na nákupy a predprípravy na deň desiaty- narodeninový. Rozširujem zoznam AU bohov : Lubika a Braník sú bohovia.
Deň desiaty 17.1. narodeninový. Ráno Francesco mal prejav o kvalitách DUOdiskusa a málo zdôraznil mozgový potenciál na palube. (Bude to zavesené na YOU Tube./ Neletové počasie, návšteva vinotéky R.L.Buller and son. Kúpené zásoby Calliope 2005 Shiraz , príprava na večierok s rozcvičkou od 12,00 pm.VEČIEROK ( Rumior prišiel na chuť červenému Tokaju z hore menovanej vinotéky . Pretože prechádzala portského Lubik a kol. mi darovali celý galón.
Deň jedenásty 18.1. Našťastie neletový. Varenie, na všeobecnú životnú potrebu , domácej hovôdzej polievky (Lubik / Z môsových zbztkov rizoto (Erika/ a celkové liečenie rán na tele a duši.
.....................................................
14.1.2010
Prvé správy a fotografie
Naši priatelia v Corowe vzhľadom k doterajšiemu fantastickému počasiu nestíhali okrem lietania zasielať správy aj domov, ale keďže sa v stredu neletelo, dočkali sme sa prvých správ i fotografií >>
Lojzov zápisník:
Ozývame sa z ďalekej krajiny za siedmimy kopcami a siedmimy moriami. Ospravedlňte nás za dlhé mlčanie, ale najprv sme lietali od nevidím do nevidím potom jeden deň sme o tom rozprávali na večierku a až dnes 14.1. prišlo k písaniu.
Čo povedať, asi najlepšie to okomentoval Kiwik, že to ešte nezažil.
V skratke popíšem súhrnne minulý týždeň z pohladu môjho-Lojzovho. Spomeniem len detaily, pretože všetko máte na OLC, či EU
Hneď prvý deň v Corowe 8.1. bol vysoko letový. Nás PD-partiu na zemi trochu viac zdržalo odstraňovanie zmien a drobných závad na našich lietadlách po používaní inými národnostiami ( LX preformátovaný, bez benzínu vo vetroňoch aj v bandaskách, celková kontrola techniky,…/ Zistili sme že DUO bude lietať bez vysielania a AE má obmedzený príjem na úroveň ručnej RDST.
Po štarte na AE ruka NE na 270km, potom W potom domov len nasúvajúce ciry od W ma vytlačili z kurzu a ich rýchly postup ma prinútil na 3Okm otvoriť motor. Na nedoletení sa podpísala aj opatrnosť pri prvom lete v AU. Škoda.
Druhý deň 9.1. 1000-kový. Začal pre mňa nah…no Bol som čítaný posledný na rozpise štartov a miesto toho aby som nahlásil štart ešte pred Kiwikom prikývol som Francescovi na posledný štart(jediný voľný/ V 100% počasí som celý deň letel pod týmto dojmom ( kamaráti stále 80–1OOkm predo mňou/ a tak to aj dopadlo, na 5o-m km v 500m bez vody pod jedinou chmárkou som dotáčal dolet, tak že keby aj som vytočil výšku nemohol by som natiahnuť trať pretože čas bol krutý. Veľká gratulácia všetkým, ktorým sa splnili 1000kové a sny nám pomalým len povzdych- Nabudúce.
Tretí deň 10.1. DUO s Janom. Klasika ráno po zemi v čistej potom vylepšenie cca 100km zmena kurzu na W a potom z výborných podmienok na N doklz z 250km, pretože čas sa posúval k západu slnka.
Štvrtý deň 11.1. DUO s Mirom. Štarty sa už tretí deň posúvali do neskorších hodín, takže sme odlietali 13,30 Po úvodnej hodinovej overtúre (dnes sice v čistom ale vysoko a silno/ sme sa dostali do austrálskeho plachtárskeho sna. Základne vysoko, stúpania primerané,kľudné, šachovnica na oblohe, silné tmavé tiene na zemi (žiadne praclíky a iné deravé tvary/ držali sme kurz a sledovali čas. Asi len tu v AU sa dá s DUOm dosiahnuť tento výsledok 124km/hod na 750km triangli to presahuje moje predstavy o možnostiach DUA. Tak spokojní spolu s Mirom sme ešte asi neboli. Celý rýchly prelet bez jedinej krízy, asi skutočne len raz za život. Veľká gratulácia Janovi za jeho sólo najdlhší a najrýchlejší prelet.
Piaty deň 12.1. DUO s Janom. Ráno vietor dávaný francescom 15–20 knot dosiahol v čase štartu tieto hodnoty ale v metroch. Pretože zvyšok SK-výpravy ktorý včera neletel bol nažhavený tak sme to všetko postavili na štart a išli do čistej 1/8. Po štarte a vytočených 15OOm na rozdiel od ostatných sme nič po odlete nenašli a na motore plný vody sme boli v 2OOm na okruhu. Trikrát som otváral a zatváral vodu až som odtrhol stupák v ktorom v 5OOm som zatvoril motor a 3,5–4 vytočili a druhýkrát odošli na trať Ukázali sa AU skúsenosti Kiwika (a Francesca/ kým my sme leteli rovno proti vetru oni bojovali len z bočnou zložkou , My sme sledovali červený vzduch všade okolo a boli trochu pos..tí aj z blížiacej sa studenej fronty, ktorú celý let bolo vidieť na dostrel na W a stále sa blížila, oni plnili poslanie orlov a leteli, klobúk dole za 1000-ky v tento deň. Na pochopenie podmienok upozorňujem na Janov a môj let po vetre, keď na 270 km sme urobili rýchlosť 198. Kiwik je boh .
Šiesty deň 13.1. fronta, šoping Albury, večierok pri ktorom sme vypili všetky zásoby Rizlingu v miestnom Battle schope.
Siedmy deň 14.1. DUO s Mirom. Napriek všetkým skúsenostiam a Kiwikovým odporúčaniam sme to prvý deň po fronte v AU postavili na štart a vyrazili na Bennallu. Dostup 1000–1300m stúpania do 1m, vodové placky, ktoré začínajú miznúť po 2 hod a 100km balíme pristávame Grete za ponúknutý ďaľši vlek poďakujeme, obedujeme vo Všetkých svatých a píšeme.
Zajtra je zase deň.
......................................................
5.1.2010
Ďalší do Corowy
3. januára členovia druhej skupiny v obsadení Jano Hrabovský, Miro
Ťapuška a Lojzo Maroš odštartovali z viedenského letiska v B777 na svoj
mesačný pobyt v obľúbenom plachtárskom centre. Dnes si už užívajú
príjemnú austrálsku klímu a my čakáme na prvé správy, reporty a
fotografie.
Takže páni: „Do toho!“
.....................................................
počet prístupov od 23.01.2008: 586866